Milí mladí priatelia,

teší ma, že sa na vás môžem pri príležitosti 36. festivalu mládeže, ktorý vás ako každý rok spája v Medžugorí, obrátiť s posolstvom. Prichádzate z mnohých krajín sveta: všetkým vám srdečne adresujem pozdrav vzkrieseného Pána: „Pokoj vám!“

V týchto dňoch uvažujete nad mottom, ktoré bolo zvolené pre tento festival: „Pôjdeme do domu Pánovho.“ (Ž 122,1) Tento verš nám hovorí o ceste, o túžbe, ktorá nás ženie k Bohu, k jeho príbytku, kde môžeme byť skutočne doma, lebo tam na nás čaká jeho láska. Ako môžeme putovať do domu Pánovho, aby sme nezablúdili? Ježiš nám povedal: „Ja som cesta.“ (Jn 14, 6) On sám nás sprevádza, vedie a posilňuje na našej ceste. Jeho Duch nám otvára oči a ukazuje nám to, čo sami nedokážeme pochopiť.

Na ceste životom nikdy nejdeme sami. Naša cesta je vždy prepletená s cestou iného: sme stvorení, aby sme sa stretávali, kráčali spoločne a našli spoločný cieľ. Preto sa s vami rád podelím o myšlienku svätého Augustína, ktorý nehovorí o dome Pána ako o vzdialenom cieli, ale hlása radosť zo spoločnej cesty, ako keď je ľud na púti:

„,Poďme, poďme!ʻ Takto hovoria medzi sebou a vzájomne v sebe roznecujú plameň, aby vytvorili jediný plameň. A tento jediný plameň, ktorý vznikol od toho, kto hovorí, prenáša plameň, ktorým horí, na druhého.“ (sv. Aurelius Augustinus, Enarrationes in Psalmos, PL 37, s. 1619)

Aký nádherný obraz! Nikto nejde sám: povzbudzujeme sa navzájom, pomáhame si navzájom. Plamene našich sŕdc sa spájajú a stávajú sa jedným veľkým plameňom, ktorý osvetľuje cestu. Vy, milí mladí priatelia, nie ste osamelí pútnici. Túto cestu k Pánovi realizujeme spoločne. To je krása viery, ktorá sa žije v Cirkvi.

V našich každodenných stretnutiach kráčame spoločne na našej púti k domu Pána. V tomto zmysle, milí priatelia, viete, že žijeme v čoraz viac digitalizovanom svete, v ktorom nám umelá inteligencia a technológia ponúkajú nespočetné možnosti. Pamätajte: žiadny algoritmus nemôže nahradiť objatie, pohľad, skutočné stretnutie s Bohom, s našimi priateľmi a rodinou. Spomeňte si na Máriu – aj ona sa vydala na náročnú cestu, aby sa stretla so svojou sesternicou Alžbetou. Nebolo to ľahké, ale podarilo sa jej to – a toto stretnutie prinieslo radosť: Ján Krstiteľ sa zaradoval v lone svojej matky, keď v lone Panny Márie spoznal živú prítomnosť Pána. Preto vás povzbudzujem, aby ste nasledovali príklad Márie a hľadali skutočné stretnutia. Radujte sa spoločne a nebojte sa plakať s plačúcimi, ako nám hovorí svätý Pavol: „Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi!“ (Rim 12, 15).

Prišli ste do Medžugoria z mnohých národov a možno sa vám zdá, že jazyk alebo kultúra sú prekážkou stretnutia: Majte odvahu! Existuje jazyk, ktorý je silnejší ako akákoľvek prekážka, a to je jazyk viery, živený Božou láskou. Ste údy jeho tela, ktorým je Cirkev: stretávajte sa, spoznávajte sa, vymieňajte si skúsenosti. Len tak, keď budeme kráčať spoločne, podporovať sa navzájom a osvetľovať si cestu, prídeme do domu Pánovho. Aká radosť je vedieť, že sme vítaní v dome Otca, prijatí jeho láskou, a že nemusíme kráčať sami, ale spoločne!

Ak niekto z vás na tejto púti života pocíti osobitné povolanie k zasvätenému životu alebo ku kňazstvu, povzbudzujem vás, aby ste sa nebáli nasledovať ho. Toto volanie, ktoré cítite vo svojom vnútri, pochádza od Boha, ktorý hovorí k našim srdciam. Počúvajte ho s dôverou: Slovo Pána nás nielen skutočne oslobodzuje a robí šťastnými, ale aj nás uskutočňuje ako ľudí a kresťanov.

Milí mladí priatelia, zverujem každého z vás Blahoslavenej Panne Márii, Matke Krista a našej Matke, a sprevádzam vás svojou modlitbou. Nech vás Blahoslavená Panna Mária povzbudzuje a vedie na vašej životnej ceste, aby ste sa stali hlásateľmi pokoja a nádeje.

Zo srdca vám všetkým udeľujem svoje apoštolské požehnanie.

Castel Gandolfo, 9. júla 2025.

Lev XIV.