Matka Božia požehnala všetkých prítomných a všetky nábožné predmety, ktoré sme priniesli na požehnanie. S vážnym výrazom v tvári ešte raz zdôraznila kňazské požehnanie. S bolesťou a láskou povedala:

„Pamätajte si, deti moje, že to vás žehná môj Syn. Neprijímajte to len tak.“

Potom Matka Božia rozprávala o niektorých veciach, ktoré sa majú uskutočniť a povedala:

„Niet cesty bez môjho Syna. Nemyslite si, že dosiahnete pokoj a radosť, ak on nebude na prvom mieste.“

Matka Božia nebola ani smutná ani radostná, povedala by som, že bola skôr ustarostená.