Panna Mária bola veľmi smutná. Povedala iba posolstvo a požehnala nás. 

„Drahé deti! Už dlhú dobu vám dávam moje materinské srdce a darujem svojho Syna. Vy ma odmietate. Dovoľujete hriechu aby sa vás čoraz väčšmi zmocnil. Dovoľujete mu, aby vás ovládol a vzal vám schopnosť usudzovať. Moje úbohé deti, ohliadnite sa okolo seba a pozrite znamenia doby. Vari si myslíte, že môžete byť bez Božieho požehnania? Nedovoľte, aby vás tma pohltila. Z hĺbky srdca zvolajte k môjmu Synovi. Jeho meno rozháňa i najväčšiu tmu. Budem s vami, iba ma pozvite: ,Hľa tu sme matka, veď nás!‘ Ďakujem vám.“