„Drahé deti, žiaľ, medzi vami, mojimi deťmi, je toľko boja, nenávisti, osobných záujmov, sebectva. Deti moje, tak ľahko zabúdate na môjho Syna, na jeho slová, na jeho lásku. V mnohých dušiach vyhasína viera a srdcia zachvacujú materiálne veci sveta. Ale moje materinské srdce vie, že ešte existujú tí, ktorí veria a milujú, ktorí hľadajú, ako sa čoraz viac priblížiť k môjmu Synovi, ktorí neúnavne hľadajú môjho Syna – a teda takto hľadajú aj mňa.

To sú pokorní a tichí so svojimi bolesťami a utrpeniami, ktoré znášajú v tichosti, so svojimi nádejami a nadovšetko so svojou vierou. To sú apoštoli mojej lásky. Deti moje, apoštoli mojej lásky, učím vás, že môj Syn nežiada nepretržité modlitby, ale aj skutky a vedomie, že veríte, že sa modlíte, že osobnými modlitbami rastiete vo viere, že rastiete v láske. Milovať sa navzájom – to je to, čo on žiada, to je cesta k večnému životu. Deti moje, nezabudnite, že môj Syn priniesol svetlo na tento svet, avšak priniesol ho tým, ktorí ho chceli vidieť a prijať. Vy buďte nimi, pretože to je svetlo pravdy, pokoja a lásky.

Ja vás materinsky vediem, aby ste sa klaňali môjmu Synovi; aby ste so mnou milovali môjho Syna; aby vaše myšlienky, slová a skutky boli upriamené na môjho Syna, aby boli v jeho mene. Vtedy bude moje srdce naplnené. Ďakujem vám.“