Čo v praxi znamená zásah Vatikánu do fenoménu Medžugorie?

Dokument Kráľovná pokoja z dielne Dikastéria pre náuku viery zavádza povinnosť autorizácie posolstiev z Medžugoria.

Dvadsiaty piaty deň v mesiaci sa mnohým fanúšikom „fenoménu Medžugorie“ spája s očakávaním pravidelného posolstva, ktoré sprostredkúva Marija Pavlović-Lunetti. Táto vizionárka patrí do skupiny šiestich detí, ktorým sa podľa ich slov od roku 1981 zjavuje Panna Mária.

V nedávnej minulosti boli takisto veľmi obľúbené posolstvá, ktoré v druhom dni mesiaca sprostredkúvala iná zo šestice detí, Mirjana Dragičevič-Soldo. Mnohých sklamalo ich ukončenie 2. marca 2020.

Okrem týchto posolstiev máme možnosť naďabiť na rôzne iné pravidelné i mimoriadne posolstvá z Medžugoria, medzi ktorými sa občas, žiaľ, objavia aj také, ktoré s pôvodnými vizionármi nemajú nič spoločné a na fenoméne Medžugorie sa falošne priživujú. Navyše často mávajú znepokojivý obsah, čo sa vylučuje s myšlienkou, že by mohli pochádzať od Kráľovnej pokoja.

Rozpoznať autentické posolstvo z Medžugoria od falošného vieme na prvý pohľad, keďže pri autentickom posolstve máme obyčajne uvedený dátum jeho zverejnenia a neraz aj meno jedného zo šestice vizionárov. Autentickosť konkrétneho posolstva si môžeme overiť aj prostredníctvom oficiálnych webových stránok, ktoré ich pravidelne zverejňujú.

Keď v septembri vatikánske Dikastérium pre náuku viery udelilo fenoménu Medžugorie v súlade s novými normami na posudzovanie nadprirodzených javov svoje nihil obstat, pokúsilo sa zároveň ponúknuť širokej verejnosti syntézu obsahu doteraz publikovaných posolstiev, ktorých pôvod je pripisovaný Panne Márii Kráľovnej pokoja.

Zhrnutie obsahu posolstiev

Dikastérium v tomto texte približuje centrálny aspekt doteraz publikovaných posolstiev z Medžugoria. Konštatuje, že Panna Mária sa v Medžugorí predstavila ako Kráľovná pokoja. Samotný titul Kráľovná pokoja podľa dikastéria korešponduje s titulom Kráľ pokoja, ktorý je jedným z atribútov Ježiša Krista.

Dokument rozpoznáva jadro posolstiev, v ktorých sa Panna Mária nikdy nestavia do centra, ale ukazuje svoju úplnú orientáciu na naše zjednotenie s Bohom. Mária nás tak pozýva stretnúť sa s Bohom, ktorý je vždy prítomný v našom každodennom živote.

Príhovory a konanie Márie sa dikastériu javia ako jasne podriadené Ježišovi Kristovi, pôvodcovi milosti a spásy v každom človeku: Mária sa za nás prihovára, ale silu nám dáva Kristus. Preto celá jej materská práca spočíva v tom, že nás motivuje ísť ku Kristovi.

Podľa vatikánskeho dikastéria posolstvá z Medžugoria ponúkajú silne teocentrickú víziu duchovného života a často je v nich pozvanie na dôvernú oddanosť Bohu. Vyzývajú na uznanie dôležitosti pôsobenia Ducha Svätého, pozývajú opustiť svetský životný štýl a prílišnú pripútanosť k svetským statkom s častými výzvami na obrátenie.

Posolstvá zároveň neustále povzbudzujú nepodceňovať vážnosť zla a hriechu a brať veľmi vážne Božiu výzvu bojovať proti zlu a vplyvu satana. Ďalším bežným povzbudením je nebáť sa čeliť skúškam. Často sa v nich hovorí, že súčasnosť je časom milosti a časom skúšky. Pozývajú obetovať Bohu všetko utrpenie a ťažkosti a obsiahnuť ovocie milosti a vnútornej útechy. Dokument pripomína, že stále aktuálne je aj pozvanie prispieť k ukončeniu vojny prostredníctvom pôstu a modlitby. Vrcholom modlitby, ktorému treba dať vždy prednosť, je obeta svätej omše.

Spiritualita Medžugoria nie je podľa dikastéria individualistická. Na jednej strane sa prejavuje najmä pri komunitných podujatiach, akými sú púte a modlitbové stretnutia; na druhej strane je v posolstvách popri modlitbe neustále volanie ku konkrétnej bratskej láske, ktorá sprevádza, dáva, slúži, odpúšťa a je nablízku chudobným. Táto spiritualita zahŕňa aj cirkevný rozmer, teda spoločenstvo s celou cirkvou, s pastiermi a najmä so Svätým Otcom.

Spiritualita Medžugoria je podľa dikastéria radostná, sviatočná a zahŕňa pozvanie žiť radosť z napodobňovania Krista, ako aj vzdávať vďaku za malé krásne veci v živote. A tiež naliehavé výzvy na osobné svedectvo, teda výzvy, aby sme svojím životom vydávali svedectvo o viere a láske. V mnohých posolstvách je silná výzva vzbudzovať túžbu po raji a tak hľadať konečný zmysel existencie vo večnom živote.

Problematické prvky

V bode 27 tohto dokumentu Dikastérium pre náuku viery upozorňuje, že hoci posolstvá z Medžugoria ako celok majú veľkú hodnotu a rôznymi slovami vyjadrujú neustále učenie evanjelia, predsa niektoré z nich sa od týchto pozitívnych a povznášajúcich obsahov odchyľujú a dokonca sa zdajú byť v rozpore.

V snahe „ochrániť poklad Medžugoria pred skreslením“ dikastérium objasňuje niektoré možné nedorozumenia, ktoré môžu viesť ku skresleniu obsahu posolstiev.

To nás privádza k pripomenutiu ďalšieho kľúčového princípu: keď je v akejkoľvek duchovnej skúsenosti uznaná práca Ducha Svätého, neznamená to, že všetko, čo je s ňou spojené, je bez akýchkoľvek nepresností, nedokonalostí alebo možných nedorozumení.

V súlade s novými normami na skúmanie nadprirodzených javov tento dokument pripomína, že sa nedá vylúčiť možnosť „určitých chýb prirodzeného pôvodu, ktoré nevyplývajú zo zlého úmyslu, ale zo subjektívneho vnímania javu“ (čl. 15, 2°).

V prípade fenoménu Medžugorie dikastérium upozorňuje, že v niektorých prípadoch sa zdá, že Panna Mária prejavuje určité podráždenie, pretože niektoré z jej pokynov neboli dodržané. Zároveň varuje pred možnosťou, že sa už nebude zjavovať: „Prišla som, aby som naposledy vyzvala svet na obrátenie. Toto sú moje posledné zjavenia“ (2. mája 1982).

„Dnes vás volám naposledy. Teraz je Pôst a vy môžete z lásky priľnúť k môjmu volaniu. Ak to neurobíte, už vám nebudem dávať žiadne posolstvá“ (21. februára 1985). Tento typ posolstiev vníma dikastérium ako výzvu, aby sme neodkladali obrátenie, berúc do úvahy, čo hovorí svätý Pavol: „Hľa, teraz je ten vytúžený čas, hľa, teraz je deň spásy“ ( 2 Kor 6, 2).

Niektoré posolstvá sa môžu javiť ako snaha prebrať kontrolu nad duchovným životom farnosti Medžugorie: „Drahé deti, túto farnosť som si vybrala zvláštnym spôsobom a chcem ju viesť“ (1. marca 1984). „Drahé deti, zajtra večer (sviatok Turíc) sa modlite za Ducha pravdy. Najmä vy z farnosti“ (9. júna 1984). „Drahé deti, v tieto dni (Adventu) vás pozývam k modlitbe ako rodina“ (6. decembra 1984). „Drahé deti, milujem vás a zvláštnym spôsobom som si vybrala túto farnosť“ (21. marca 1985).

Takéto opakované napomenutia určené farníkom sú podľa dikastéria zrozumiteľným vyjadrením intenzívnej lásky údajných vizionárov k svojmu farskému spoločenstvu. Dokument pripomína, že posolstvá Panny Márie nemôžu nahradiť miesto farára, pastoračnej rady a synodálnej práce spoločenstva pri rozhodnutiach, ktoré sú predmetom komunitného rozlišovania, vďaka čomu farnosť dozrieva v rozvážnosti, bratskom načúvaní, úcte k iným a dialógu.

Dikastérium ďalej upozorňuje, že v niektorých posolstvách je veľmi nástojčivý dôraz na ich počúvanie: „Drahé deti, neuvedomujete si posolstvá, ktoré vám Boh cezo mňa posiela. Dáva vám milosti, ale vy im nerozumiete“ (8. novembra 1984). „Nie ste si vedomí všetkých posolstiev, ktoré vám dávam“ (15. novembra 1984). Vzniká riziko závislosti a prílišných očakávaní medzi veriacimi, čo by v konečnom dôsledku mohlo zatieniť ústredný význam zjaveného slova.

Podľa Dikastéria to môže prameniť z lásky a veľkodušnej horlivosti vizionárov, ktorí sa z dobrej vôle obávali, že výzvy na obrátenie a pokoj budú ignorované. Medzi posolstvami nájdeme aj také, ktoré možno vysvetliť len osobnými želaniami vizionárov: „Piateho augusta by sa malo sláviť druhé tisícročie môjho narodenia (…). Žiadam vás, aby ste sa intenzívne pripravovali tri dni (…). V tieto dni nepracujte“ (1. augusta 1984).

Dokument zdôrazňuje, že by bolo rozumné, keby veriaci z obozretnosti a triezvo zmýšľajúc, nebrali tieto detaily vážne a nepripisovali im dôležitosť.

Vždy treba pamätať na to, že pri niektorých nadprirodzených javoch sa miešajú pozitívne a povznášajúce prvky s inými, ktoré treba vynechať. Nemali by však viesť k ignorovaniu bohatstva a dobra obsiahnutých vo fenoméne Medžugoria ako celku.

Napokon, je to samotná Kráľovná pokoja, ktorá nás povzbudzuje k relativizácii jej vlastných posolstiev. Jasne hovorí, čo, respektíve koho máme počúvať: „Nehľadaj neobyčajné veci, ale radšej si vezmi evanjelium, čítaj ho a všetko ti bude jasné“ (12. novembra 1982). „Prečo kladieš toľko otázok? Každá odpoveď je v evanjeliu“ (19. septembra 1981). „Vy, deti moje, vráťte sa k Svätému písmu!“ (2. februára 2018)

Prvenstvo vteleného Slova

Výzva na čítanie Svätého písma je v posolstvách jednou z najčastejšie opakovaných žiadostí: „Drahé deti, dnes vás pozývam, aby ste si vo svojich domovoch každý deň čítali Bibliu: umiestnite ju na viditeľné miesto, aby vás vždy povzbudzovala k jej čítaniu a modlitbe“ (18. októbra 1984).

„Povzbudzujem vás, aby ste obnovili modlitbu vo svojich rodinách čítaním Svätého písma“ (25. septembra 1999). „Nezabúdajte, deti moje, čítať Sväté písmo. Umiestnite ho na viditeľné miesto a dokážte svojím životom, že veríte a žijete slovo Božie“ (25. januára 2006). „Čítajte, rozjímajte o Svätom písme a slová v ňom napísané nech sú pre vás životom“ (25. februára 2012). „Deti moje, čítajte knihu evanjelia: je to vždy niečo nové, je to to, čo vás spája s mojím Synom, ktorý sa narodil, aby priniesol slová života všetkým mojim deťom“ (2. novembra 2019).

Preto podľa dikastéria treba uznať, že opakujúce naliehanie na vypočutie posolstiev je v konečnom dôsledku výzvou na obrátenie, na návrat ku Kristovi, na meditáciu nad jeho slovom, na modlitbu a hľadanie pokoja. Nič z toho nás neodvádza od evanjelia. Preto tí, ktorí sa príliš zameriavajú na mimoriadne udalosti a nevyužívajú svoj čas a energiu na to, aby čítali Božie slovo, klaňali sa Kristovi, slúžili svojim bratom a sestrám a všade budovali pokoj, nie sú verní pravému duchu Medžugoria.

Problematické sú z pohľadu dikastéria aj tie posolstvá, ktoré obsahujú frázy „môj plán“, „môj projekt“: „Každý z vás je dôležitý v mojom pláne spásy“ (25. mája 1993). „Deti moje, nezabúdajte, že ste dôležité v mojom pláne spásy ľudstva“ (25. júna 2022). „Pozývam vás, aby ste sa modlili (…) za moje plány“ (1. októbra 2004).

Hoci tieto frázy môžu byť mätúce, dikastérium pripomína, že v skutočnosti všetko, čo Mária robí, je vždy v službe Pánovmu projektu a jeho plánu spásy. Mária nemá svoj vlastný plán so svetom a s cirkvou. Tieto posolstvá preto možno interpretovať len v tom zmysle, že Panna Mária plne akceptuje Božie plány, dokonca sa o nich vyjadruje ako o svojich vlastných.

V tomto zmysle treba podľa dikastéria venovať osobitnú pozornosť možnému zneužitiu slova „prostredník“ vo vzťahu k Márii. Ak je pravda, že v celku posolstiev vidieť, že všetko sa pripisuje Ježišovi Kristovi, zatiaľ čo Mária spolupracuje svojím materinským príhovorom, existujú určité vyjadrenia, ktoré sa nezdajú v súlade s týmto celkom: „Ja som prostredníčka medzi vami a Bohom“ (17. júla 1986). „Chcem byť spojivom, prostredníkom medzi vami a nebeským Otcom“ (18. marca 2012). Toto posolstvo však pokračuje objasňujúcim spôsobom: „Prichádzam k vám, pretože chcem byť vašou Matkou a príhovorkyňou.“

Dikastérium napokon zdôrazňuje, že je dôležité uvedomiť si, že posolstvá ako celok majú silný teocentrický a kristologický dôraz. Niektoré posolstvá ponúkajú v tomto smere pomoc, pretože zdôrazňujú Máriin materinský príhovor ako kľúč k jej špecifickej a vždy podriadenej funkcii.

Nasledujúce posolstvá sú obzvlášť jasné, keď je v nich zdôraznená nemožnosť nahradiť Ježiša Krista: „Nedisponujem Božími milosťami priamo, ale dostávam od Boha všetko, o čo prosím vo svojej modlitbe“ (31. augusta 1982). „Modlite sa a modlitbou stretnite môjho Syna, aby vám dal silu, aby vám dal milosť“ (23. júna 2017). „Chcem vás všetkých priviesť k svojmu Synovi (…). Rozhodnite sa pre neho, dajte ho na prvé miesto vo svojom živote“ (22. júna 2012).

„Prostredníctvom mojich posolstiev vás chcem priviesť k svojmu Synovi. Všetky tie roky, čo som s vami, môj prst smeruje k môjmu Synovi, k Ježišovi, pretože vás chcem všetkých viesť k nemu“ (28. decembra 2012).

Nasledujúce posolstvo možno podľa Dikastéria pre náuku viery považovať za zhrnutie evanjelia cez Medžugorie: „Chcem vás priblížiť k Ježišovi a k ​​jeho zranenému srdcu, aby ste pochopili tú nesmiernu lásku, ktorá sa darovala každému z vás. Preto, drahé deti, modlite sa, aby z vašich sŕdc vytiekol prameň lásky ku každému človeku a k tým, ktorí vás nenávidia a pohŕdajú vami; tak budete môcť s Ježišovou láskou prekonať všetky nešťastia tohto biedneho sveta, v ktorom niet nádeje pre tých, ktorí nepoznajú Ježiša“ (25. novembra 1991).

Záverečné usmernenie

V bode 38 tohto dokumentu dikastérium pripomína, že jeho nihil obstat vo vzťahu k fenoménu Medžugorie v súlade s platnými normami nehovorí nič o nadprirodzenom pôvode javu a veriaci nie sú povinní v to veriť. Ide tu teda len o potvrdenie dobrého ovocia Medžugoria, kým „negatívne a rizikové plody sa medzi Božím ľudom nevyskytli“.

Hodnotenie takého početného, rozšíreného, ​​krásneho a pozitívneho ovocia neznamená podľa dikastéria vnímanie údajného nadprirodzeného javu ako autentického, ale len naznačuje, že uprostred duchovného fenoménu Medžugoria pôsobí Duch Svätý plodne pre dobro veriacich.

Navyše kladné hodnotenie väčšiny posolstiev z Medžugoria ako výchovných textov neznamená, že sú priamo nadprirodzeného pôvodu. Keď teda hovoríme o „posolstvách Panny Márie“, vždy by sme preto mali mať na mysli „implicitné posolstvá“.

Mimoriadne dôležitý je bod 39 tohto dokumentu, podľa ktorého apoštolský vizitátor s osobitnou funkciou pre farnosť Medžugorie, ktorý bude naďalej vykonávať zverené funkcie, bude povinný skontrolovať, či je text tohto dokumentu pripojený ako úvod ku každej konkrétnej publikácii obsahujúcej posolstvá z Medžugoria.

Jeho úlohou je tiež urobiť svoj vlastný úsudok v súvislosti s každým posolstvom z Medžugoria, budúcim i minulým, ak ešte nebolo predtým zverejnené, a následne udeliť povolenie na jeho prípadné zverejnenie.

Napokon má povinnosť prijať opatrenia, ktoré považuje za potrebné, a usmerniť pastoračné rozlišovanie zoči-voči možným novým situáciám, ktoré môžu nastať, a informovať o tom Dikastérium pre náuku viery.

V praxi to znamená, že každé nové, respektíve dosiaľ nezverejnené posolstvo z Medžugoria bude obsahovať poznámku „s cirkevným schválením“.

Túto poznámku treba interpretovať spôsobom, že apoštolský vizitátor pre Medžugorie toto posolstvo skontroloval, nenašiel na ňom nič problematické a súhlasil s jeho zverejnením.

Dikastérium pripomína pastoračnú zodpovednosť každého jedného diecézneho biskupa a jeho právomoc urobiť vo svojej diecéze rozumné rozhodnutia, ktoré považuje za potrebné pre dobro Božieho ľudu jemu zverenému. V tomto kontexte aj právo zaujať stanovisko voči osobám, jednotlivcom či skupinám, ktoré fenomén Medžugorie zneužívajú či nesprávne interpretujú.

Dokument uzatvára posolstvo, ktoré zhŕňa vzácny kristocentrický význam fenoménu Medžugorie a ukazuje jeho najautentickejšieho ducha:

„Drahé deti, moje slová sú jednoduché. Pozývam vás k svojmu Synovi. Len on môže premeniť zúfalstvo a utrpenie na pokoj a vyrovnanosť. Len on môže dať nádej v najhlbšom zármutku. Môj Syn je život sveta. Čím lepšie ho poznáš, čím bližšie k nemu budeš, tým viac ho budeš milovať, pretože môj Syn je láska. Láska všetko mení, robí krásnym aj to, čo sa vám bez lásky zdá bezvýznamné“ (2. september 2018).

Radoslav Šaškovič

Cirkevný sudca

(zdroj: Denník Postoj, so  súhlasom autora)